Ekologické poľnohospodárstvo na ochranu kvality vody? Porovnanie troch typických prípadov vo Francúzsku a v Nemecku

Ochrana vodných zdrojov pred znečistením pochádzajúcim z poľnohospodárstva je v Európe predmetom prísnejšej regulácie, ktorá dnes zahŕňa povinnosti dosahovať konkrétne výsledky, čo motivuje mestá k tomu, aby ovplyvňovali postupy poľnohospodárov v ochranných zónach vodných zdrojov. V tejto práci sa na základe sekundárnych údajov a priamych rozhovorov s regionálnymi aktérmi analyzujú podmienky uzatvárania dohôd medzi tromi samosprávami (Mníchov a Augsburg v Nemecku, Lons-le-Saunier vo Francúzsku) a poľnohospodármi. Pri podrobnejšom skúmaní úlohy, ktorú v týchto dohodách zohráva podpora prechodu na ekologické poľnohospodárstvo, sme identifikovali faktory, ktoré sú síce priaznivé, ale nie nevyhnutne postačujúce na jeho rozvoj: pôvodne extenzívne systémy výroby, štruktúrované a dopytom riadené bioodvetvia, atraktívne finančné stimuly, dôležitosť sprostredkovateľa technickej podpory a zakotvenie dialógu a zmlúv na dostatočne dlhé časové obdobie.