Strukoviny v Európe 21. storočia: aké miesto zaujímajú v súčasných a budúcich poľnohospodárskych a potravinových systémoch? Aké nové výzvy to prináša pre výskum?

Intenzifikácia poľnohospodárstva, ktorá začala v 50. rokoch 20. storočia, celkovo viedla k úpadku pestovania strukovín, ktoré dnes predstavujú menej ako 3 % hlavných plodín vo Francúzsku a v Európe. Strukoviny však majú viacero výhod: (i) ako zdroj rastlinných bielkovín pre ľudskú výživu alebo krmivo pre zvieratá, (ii) ako rastliny viažuce dusík zo vzduchu, ktoré sú úsporné z hľadiska spotreby dusíkatých hnojív, a (iii) ako plodiny slúžiace na diverzifikáciu v poľnohospodárskych systémoch. Analýza systémov produkcie strukovín na semená a na krmivo vo Francúzsku ukazuje, že rôzne faktory brániace zavedeniu týchto plodín súvisia s procesom „uzamknutia“ prevládajúceho sociotechnického poľnohospodárskeho režimu. Strukoviny by však mohli zohrávať kľúčovú úlohu v agroekologickom prechode k udržateľnejším poľnohospodárskym, potravinovým a energetickým systémom. Ekonomický prístup využívajúci viacúrovňový prístup teórie prechodov umožnil identifikovať cesty k odblokovaniu produkcie strukovín. Na základe tejto analýzy boli identifikované štyri hlavné skupiny výskumných otázok týkajúcich sa (i) analýzy prekážok a identifikácie pák prechodu k systémom s vyšším podielom strukovín, (ii) identifikácie nových a diverzifikovaných odbytových trhov pre strukoviny v rámci udržateľného potravinového reťazca, (iii) hodnotenie a zlepšovanie ekosystémových služieb poskytovaných strukovinami na úrovni poľnohospodárskych systémov a území a (iv) optimalizáciu pestovania strukovín v rámci komplexného prístupu k ekologickej intenzifikácii.