Niekoľko príkladov prínosov a obmedzení selekcie s využitím markerov u zemiakov

Selekcia podporovaná markermi (SAM) je možná len vtedy, ak sú molekulárne markery ľahko použiteľné a informatívne. V prípade zemiaka, tetraploidného a heterozygotného druhu, je SAM zatiaľ ešte pomerne málo rozvinutá. Naším prístupom bolo na jednej strane vyhľadávať molekulárne markery spojené so sledovanými znakmi na základe diploidných populácií v segregácii a testovať ich prenositeľnosť na tetraploidnú úroveň a na druhej strane testovať molekulárne markery, ktoré už boli publikované, na rôznych tetraploidných genetických fondoch. Ako modely sme zvolili odolnosť voči škodcom (listová pleseň spôsobená Phytophthora infestans, odolnosť voči cystotvorným nematódam Globodera rostochiensis a G. pallida, odolnosť voči vírusu Y) a obsah glykoalkaloidov v hľuzách. V prípade jednoduchého genetického determinizmu (ako v prípade génu Ry, ktorý zaisťuje odolnosť voči vírusu Y pochádzajúceho z Solanum stoloniferum, alebo génu R1 zodpovedného za odolnosť voči plesni pochádzajúceho z S. demissum) bolo možné uverejnené markery overiť v rôznych genetických fondoch. Pokiaľ ide o gén H1, ktorý zabezpečuje odolnosť voči G. rostochiensis, marker dostupný v čase realizácie projektu sa v našom materiáli neukázal ako spojený s odolnosťou, avšak odvtedy boli validované ďalšie markery. V prípade oligogénnej rezistencie, ilustrovanej rezistenciou voči G. pallida, ktorej genetická determinácia je riadená dvoma QTL, bola testovaná prenosnosť štyroch markerov umožňujúcich sledovanie QTL so silným účinkom GpaVspl v rôznych tetraploidných genetických fondoch. Boli validované aj dva markery umožňujúce sledovať QTL so slabým účinkom GpaXIspl. Všetky markery boli odovzdané odborným partnerom, ktorí ich teraz využívajú v rôznych rozsahoch vo svojich šľachtiteľských programoch. Pokiaľ ide o znaky s polygénnym determinizmom (odolnosť voči plesni listovej a obsah glykoalkaloidov), zdá sa v súčasnosti predčasné uvažovať o SAM.