Vypracovanie štandardných postupov prenosu údajov súvisiacich s elektronickou identifikáciou hovädzieho dobytka

Od roku 2005 verejné orgány uznávajú perspektívu elektronickej identifikácie ako oficiálnej identifikácie hovädzieho dobytka, čo sa v roku 2011 skutočne podarilo zrealizovať. Cieľom projektu bola harmonizácia prenosu údajov zozbieraných v teréne a spojených s načítaným elektronickým číslom, ktoré sa následne dostávajú do spoločného informačného systému (SIG, BDNI alebo zdravotná databáza). Boli preskúmané všetky možné oblasti uplatnenia (umelé oplodnenie, IPG…), aby sa nakoniec stanovili štandardy výmeny údajov len pre kontroly mliečnej a mäsovej výkonnosti, pre ktoré to malo praktický význam. Výmena sa týka údajov prichádzajúcich do kolektívnych informačných systémov alebo z nich odchádzajúcich: údaje o zvierati a mieste chovu v jednom smere, merania výkonnosti v druhom smere. Návrhy štandardov prenosu údajov využívajúcich oficiálny elektronický identifikátor boli vypracované s pomocou príslušných národných profesijných zväzov a výrobcov hardvéru a softvéru: údaje o váhe živých zvierat, kontrola mliečnej produkcie pomocou dojacieho robota a elektronických meračov mlieka. Problémom je prechod od používania elektronickej identifikácie v rámci stáda (s pracovným číslom zvieraťa) prostredníctvom proprietárnych systémov jednotlivých výrobcov k čítaniu oficiálneho RFID (jedinečné 15-miestne číslo, pozostávajúce z 12-miestneho kódu krajiny a 12-miestneho národného kódu) a štandardného prenosu údajov do databáz chovateľa a kolektívnych databáz. Iba takéto zhodnotenie oficiálneho RFID umožňuje zvýšiť spoľahlivosť zhromažďovaných údajov a zabezpečiť nezávislosť chovateľa voči výrobcom hardvéru a softvéru. Týka sa to viacerých oblastí, od meracích automatov cez cieľový softvér až po elektronické čítanie na živých zvieratách. O to dôležitejšie je disponovať štandardmi výmeny údajov medzi týmito rôznymi partnermi prítomnými vo všetkých krajinách a pre všetky druhy zvierat (hovädzie, ovce, kozy, ošípané). Bolo zabezpečené zriadenie organizácie schopnej overiť dôveryhodnosť, udržiavať a šíriť tento štandard: zástupca Inštitútu chovu predkladá návrhy štandardov na schválenie a uverejnenie, jednak na národnej úrovni v rámci AFNOR, jednak na medzinárodnej úrovni v príslušných pracovných skupinách ISO alebo ICAR. Medzitým (v rokoch 2008 až 2010) došlo k technologickému pokroku. Projekt ich zohľadnil: senzory zootechnických údajov, ktoré môžu slúžiť na upozorňovanie chovateľa na problémy so zdravím, reprodukciou alebo výživou zvierat; využitie UHF-značiek ako prípadného doplnku k nízkofrekvenčným značkám, ktoré sa v oblasti chovu zvierat používajú od roku 1996 a ktorých obmedzenia sú známe.