Model argumentácie na podporu rozhodovania v odvetví obilnín

Analýza potravinového reťazca je veľmi zložitý proces, pretože na jednej strane vychádza z mnohých kritérií (environmentálnych, ekonomických, spoločenských, výživových, zdravotných, atď.) a na druhej strane musí zohľadňovať názory rôznych aktérov v tomto reťazci (verejné orgány, priemyselníci, technické centrá, profesijné organizácie, spotrebitelia atď.). Keďže ciele jednotlivých zainteresovaných strán sa môžu líšiť, rozhodovanie spočíva v hľadaní kompromisu. Tento kompromis možno dosiahnuť hľadaním riešenia, ktoré aspoň čiastočne uspokojí všetky zainteresované strany, alebo uprednostnením niektorých z nich v závislosti od priorít rozhodovateľov. V súvislosti s problematikou rozhodovania v potravinárskych odvetviach zostáva otvorených viacero metodických otázok: aký model použiť na reprezentáciu a zohľadnenie protichodných názorov? Ako zohľadniť priority vyjadrené rôznymi aktérmi s odlišnými záujmami? Ako je možné riešiť konflikty s cieľom dosiahnuť kompromis v rámci systému na podporu rozhodovania? Tento článok navrhuje prístup vychádzajúci z umelej inteligencie na formalizáciu dostupných poznatkov pri rozhodovaní. Predstavuje metodiku na podporu rozhodovania založenú na argumentácii v potravinárskom reťazci a príklad čerpaný z prípadovej štúdie typu riziká/prínosy týkajúcej sa druhu pšenice, ktorá sa má používať pri výrobe francúzskeho chleba. Táto štúdia sa konkrétnejšie zameriava na kontroverziu vyvolanú viacerými aktérmi v tomto odvetví týkajúcu sa možnej zmeny obsahu popola v múke používanom na výrobu bežného francúzskeho chleba.