Druhý súbor odporúčaní pre budúce výskumné programy

Proces SHERPA identifikoval medzery v súčasných poznatkoch a priority pre budúci výskum týkajúce sa tém, ktoré boli predmetom 2., 3. a 4. kola projektu SHERPA. Tieto medzery odrážajú pohľad multiaktérskych platforiem SHERPA (MAP) a think tanku SHERPA na nedostatky v súčasnej báze dôkazov vo všeobecnosti alebo v súvislosti s ich oblasťami pôsobnosti. Webový vyhľadávač SHERPA umožnil identifikovať informácie z výskumných projektov EÚ (hlavne z programu Horizont 2020), ktoré dopĺňajú dôkazy k odporúčaniam vo výskumných programoch vypracovaných na základe MAP SHERPA. Bolo vypracovaných šesť oblastí výskumných programov, ktoré zahŕňajú témy prerokované platformami MAP, pričom sa zlúčili dve témy súvisiace so zmenou klímy, a to „Zmena klímy a environmentálna udržateľnosť“ a „Zmena klímy a využívanie pôdy“, a zároveň sa aktualizoval jeden program z prvej sady odporúčaní. Šesť výskumných programov je: • Zmena klímy, environmentálna udržateľnosť a využívanie pôdy; • Zmena vo výrobe a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva; • Posilňovanie postavenia vidieckych oblastí v procesoch viacúrovňového riadenia; • Udržateľné a odolné hodnotové reťazce; • Sociálny rozmer vidieckych oblastí; • Pozorovanie, meranie a monitorovanie. Výskumné potreby identifikované v týchto programoch boli priradené k prioritám EÚ, ktoré sa odrážajú v strategických orientáciách programu Horizont Európa, navrhovaných alebo schválených európskych partnerstvách, v rámci skupiny SCAR-AKIS Foresight Exercise Export Group a v pilieroch dlhodobej vízie EÚ pre vidiecke oblasti. Výsledok ukazuje, že každý program sa prekrýva s viacerými prioritami identifikovanými v týchto strategických dokumentoch. Rozsah a povaha obsahu agendy v rámci témy Zmena klímy, environmentálna udržateľnosť a využívanie pôdy zodpovedá najvyššiemu počtu strategických priorít (15 z 19 preskúmaných). Niektoré medzery vo vedomostiach budú odrážať špecifické členstvo v MAP alebo geografiu MAP, prístup k informáciám a pohľady na typy vedomostí (napr. vedecké dôkazy, praktické vedomosti) a inštitucionálnu dostupnosť údajov alebo nástrojov. V priebehu času možno očakávať, že niektoré z týchto medzier vo vedomostiach budú vyplnené novšie financovanými projektmi, čím sa posunú tieto výskumné agendy. Identifikácia medzier vo vedomostiach a potrieb výskumu zdola nahor však ilustruje, ako môže prístup založený na prepojení vedy, spoločnosti a politiky prispieť k procesu rozvoja výskumu pre verejné blaho. To úzko súvisí s jedným z cieľov programu Horizont Európa – Európske partnerstvá – ktorý je podporovať „spoločenské, ekologické a ekonomické transformácie zapájaním občanov a odborníkov do výskumných a inovačných plánov a priorít, spoluprácou s nimi a budovaním konsenzu medzi nimi.“ Využitie rozhraní medzi vedou, spoločnosťou a politikou zo strany SHERPA umožnilo aktérom na miestnej až európskej úrovni vyjadriť svoje názory na potreby v oblasti výskumu a politiky. Samotný proces spoločného vytvárania prispel k naplneniu dlhodobej vízie EÚ pre vidiecke oblasti prostredníctvom základného prvku „Vytvorenie silnejšieho inovačného ekosystému“ v jej pilieri „Silnejšie vidiecke oblasti“.